Na čo sú dobré aleje stromov?

05.09.2013 22:03

Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, pásy a skupinky stromov – remízky, vetrolamy, aleje majú v našej krajine mnohostranný význam.

Spomaľujú odtok dažďovej vody a napomáhajú jej vsakovaniu do pôdy. Význam tohto javu si uvedomíme najmä pri povodniach, vznikajúcich z prívalových dažďov, ktoré sa u nás vyskytujú čoraz častejšie. Jednou z príčin je zmena globálnej klímy – pri každom jednom stupni, o ktorý sa klíma ohreje stúpa intenzita búrok až o 30 %. Je takmer isté, že globálne otepľovanie sa bude stupňovať. Už teraz by sme teda mali premýšľať nad tým, ako sa vyrovnáme s týmto jeho následkom. Riziko prívalových dažďov zvyšujeme aj nesprávnym hospodárením v krajine. Silné prívalové zrážky vznikajú často pri kontakte masy veľmi prehriateho vzduchu s masami podchladeného vzduchu. Nadmerne prehriaty vzduch vzniká často nad veľkoplošnými poľami. Stačí ak takýto vzduch narazí na masu chladného a o prívalový dážď a povodeň máme postarané. V krajine, kde sa hospodári na menších plochách a kde je v krajine dostatok zelene je riziko vzniku prívalových dažďov oveľa menšie.

Príkladom takejto udalosti je povodeň, ktorá bola v obci Plevník-Drienové približne v roku 2000. Počas letnej noci vznikol prívalový lejak a v priebehu menej ako hodiny sa voda valila po cestách, zatápala záhrady a pivnice. Na druhý deň mali mnohí ľudia v záhradách nanesené bahno. To pochádzalo z miesta, kde vznikla aj povodeň – z veľkoplošného poľa Dráhy. Je to veľkoplošné pole ornej pôdy, v miernom svahu a bez jediného stromu. Ideálne podmienky pre vznik povodne. Keby na ňom bol aspoň pás stromov, nemuseli byť následky povodne také zlé.

Krajina s rozptýlenou zeleňou funguje podobne ako špongia – v daždivých obdobiach efektívne nasáva vodu a potom ju pomaly uvoľňuje, takže pôda má oveľa viac vlahy aj v suchých obdobiach.

Okrem toho, rozptýlená zeleň poskytuje aj útočiská pre zver, priestor pre hniezdenie vtákov a rozmnožovanie hmyzu – vrátane hmyzích predátorov, ako sú napríklad lienky, bystrušky, húseničiare, osy a mnohé ďalšie. Naopak, rozsiahle lány polí ponúkajú ideálne príležitosti pre premnoženia škodcov. Pokiaľ v krátkom čase dozreje na veľkej ploche iba jeden druh plodiny, je logické, že to vyvolá premnoženie práve jedného druhu hmyzu (napr. pásavky zemiakovej), ktorá sa na túto plodinu špecializuje. Ak by bola rozloha polí menšia, k takým masívnym premnoženiam by nedochádzalo. Navyše, celý systém by bol stabilnejší aj vďaka prirodzeným spätným väzbám – napríklad aj vďaka aktivte spomínaných hmyzích predátorov, ktoré dokážu lepšie prežívať práve v podmienkach s jemnou krajinnou mozaikou – tam kde sú polia s menšou rozlohou a kde ostávajú zachované remízky a aleje stromov.

Môžeme si teda vybrať akú krajinu chceme – s veľkými a vysoko produkčnými poľami, ktoré treba viac hnojiť, aby sa eliminovali straty spôsobené eróziou pôdy, viac striekať, aby sme potlačili buriny a škodcov, zavlažovať v obdobiach sucha a chrániť priehradami a vybetónovanými brehmi riek pred povodňami.

Alebo krajinu, kde prenecháme časť týchto regulačných mechanizmov prírode.

Aby sme zmiernili časť vyššie opísaných negatínych vplyvov, rozhodli sme sa vysádzať v krajine Strážovských vrchov aleje stromov, najmä ovocných. Prispejú k jej druhovému bohatstvu, stabilite, zlepšia vodný režim v krajine a v lete nám poskytnú chutnú úrodu.

Ak by ste nám v tejto iniciatíve chceli pomôcť, radi Vás uvítame.