Krajina živá
Väčšina druhového bohatstva Slovenska je viazaná na nelesné plochy – pasienky, lúky, staré sady, mokrade... Nelesné plochy tu boli prítomné dávno predtým, ako ju pozmenil človek (nebol tu teda všadeprítomný les, ako nás učili v školách). Vznikali a udržiavali sa pôsobením rôznych „katastrof“ – požiarov, veterných smrští a aj vďaka pastve veľkých bylinožravcov - praturov, divých koní, zubrov a mnohých iných. Väčšina z nich vymrela zrejme s pričinením človeka, ich miesto však rýchlo zaujali domáce zvieratá. Človek prednostne obsadzoval otvorené, dosiaľ nezalesnené plochy v nížinách – isto sa na nich ešte stále pásli divé kopytníky. Kultúrna krajina teda priamo nadväzuje na praveké pasienky. Dokazujú to početné výskumy zo západnej a strednej Európy. Aj z období, kedy sa v strednej Európe predpokladala prítomnosť rozsiahlych zapojených lesov sa objavujú jednoznačné dôkazy, že tu žili zvieratá a rástli rastliny typické pre stepi a trávnaté plochy. Nie je teda pravda, že bez človeka by sme tu mali iba zapojené lesy – naša krajina bola oveľa pestrejšia ako si myslíme. Od pasienkov, cez riedke háje, kroviny, mokrade, až po väčšie a menšie lesy.
Nelesné biotopy a pastva v priestore strednej Európy nikdy nestratili kontinuitu – a z toho vyplýva aj veľká druhová rozmanitosť organizmov na dnešných lúkach a pasienkoch. Pastva je preto najlepším a najprirodzenejším spôsobom udržiavania druhového bohatstva nelesných plôch.
Pokiaľ sa v našej krajine prestane pásť a kosiť, lúky a pasienky postupne zarastú nepriechodnými kríkmi a veľká časť druhového bohatstva zanikne spolu s nimi.
Pastva zvierat, najmä extenzívna, vytvára oveľa jemnejšiu a pestrejšiu mozaiku biotopov ako akýkoľvek traktor s kosačkou alebo mulčovačom, samozrejme aj s väčším druhovým bohatstvom.
Navyše, bez chovu zvierat by neexistovali ani lúky – seno z nich sa totiž využíva na kŕmenie zvierat v zime.
Ako na to?
Najlepším spôsobom ako udržať v krajine pastvu zvierat je podpora tých čo ich chovajú – kúpiť si priamo u nich syr, mlieko, bryndzu...